Rastrová grafika
Rastrová grafika, nazývaná aj "bitmapová", je na rozdiel od vektorovej definovaná pravidelnou sieťou miniatúrnych bodov - pixelov, z ktorých každý jeden nesie v sebe niekoľko špecifických informácií o farbe, jase, sýtosti, transparentnosti, prípadne kombináciu týchto informácií. Typickým predstaviteľom rastrovej počítačovej grafiky je digitálna fotografia. Veľkosť rastrového obrázku sa udáva v tzv. rozlíšení, teda počte pixelov v riadkoch a stĺpcoch, inak povedané násobku počtu pixelov na dľžku a na výšku, teda klasické "a x b". Kvalitu rastrového obrázku definuje zasa počet pixelov na palec, je možné použiť aj prepočet na náš metrický centimeter, ale počítanie "na palec" je zaužívanejšie. Označuje sa skratkou "dpi" - dots per inch". Rastrové predlohy určené na tlačové spracovanie vyžadujú 300 pixelov na palec, pre obrazovkové použitie (weby, firemné prezentácie...) postačuje 72 dpi. Z rozdielu týchto dvoch hodnôt je jasné, že obrázky a fotografie sťahované z internetu sú pre predtlačové spracovanie absolútne nedostatočné (čo samozrejme neplatí v prípade sťahovania obrázkov z internetových fotobánk a špeciálnych stránok, ktoré ponúkajú zdroje určené pre grafikov a tým pádom v dostatočnej kvalite).
Existujú postupy a metódy, pomocou ktorých je možné manipulovať s veľkosťou rastrových predlôh a dosiahnuť tak aj z "riedkeho" obrázku predlohu, použiteľnú do tlače, avšak je potrebné počítať s tým, že každý takýto zásah do integrity pixelov má za následok degradáciu kvality obrázku, čo sa pri extrémnych hodnotách prevzorkovania prejaví najmä na ostrosti a kresbe a môže viesť až k úplnému znehodnoteniu predlohy, preto s prevzorkovaním smerom "hore" je treba narábať veľmi opatrne. Opačná situácia je s prevzorkovaním veľkého obrázka na malý, táto cesta je absolútne bezpečná a v podstate bezstratová.
Z uvedeného vyplýva, že pri zadávaní rastrových predlôh na predtlačové spracovanie je veľmi žiadúce dodať podklady, ktoré spĺňajú požadované kvalitatívne parametre. Pokiaľ tomu tak nie je, grafik nemôže garantovať kvalitu fotografií a obrázkov v hotovej tlačovine.
Farebné podanie rastrových obrázkov býva často kameňom úrazu a fotografia, ktorá vyzerala na monitore sviežo a sýto, môže po vytlačení zrazu vyzerať vyblednutá a fádna. Na príčine je vo väčsine prípadov vôbec alebo zle nakalibrovaný monitor grafika a absencia kontrolného nátlačku. Aj keď nátlačok trochu navyšuje cenu za grafiku, je dobré ho pred zadaním do tlače urobiť a včas napraviť chyby, ktoré by sa inak ukázali až po vytlačení celého nákladu.
Existujú postupy a metódy, pomocou ktorých je možné manipulovať s veľkosťou rastrových predlôh a dosiahnuť tak aj z "riedkeho" obrázku predlohu, použiteľnú do tlače, avšak je potrebné počítať s tým, že každý takýto zásah do integrity pixelov má za následok degradáciu kvality obrázku, čo sa pri extrémnych hodnotách prevzorkovania prejaví najmä na ostrosti a kresbe a môže viesť až k úplnému znehodnoteniu predlohy, preto s prevzorkovaním smerom "hore" je treba narábať veľmi opatrne. Opačná situácia je s prevzorkovaním veľkého obrázka na malý, táto cesta je absolútne bezpečná a v podstate bezstratová.
Z uvedeného vyplýva, že pri zadávaní rastrových predlôh na predtlačové spracovanie je veľmi žiadúce dodať podklady, ktoré spĺňajú požadované kvalitatívne parametre. Pokiaľ tomu tak nie je, grafik nemôže garantovať kvalitu fotografií a obrázkov v hotovej tlačovine.
Farebné podanie rastrových obrázkov býva často kameňom úrazu a fotografia, ktorá vyzerala na monitore sviežo a sýto, môže po vytlačení zrazu vyzerať vyblednutá a fádna. Na príčine je vo väčsine prípadov vôbec alebo zle nakalibrovaný monitor grafika a absencia kontrolného nátlačku. Aj keď nátlačok trochu navyšuje cenu za grafiku, je dobré ho pred zadaním do tlače urobiť a včas napraviť chyby, ktoré by sa inak ukázali až po vytlačení celého nákladu.
